Pozadie, iniciátor a účastníci

Dánsky systém zdravotnej starostlivosti bol pod značným politickým a verejným tlakom, aby zaviedol viac, lepšie a rýchlejšie postupy liečeby, avšak chýbali na to potrebné finančné prostriedky.

V roku 2008 Výbor pre zdravie Združenia dánskych regiónov vypracoval projekt "Budúci systém zdravotnej starostlivosti", ktorý pozostával z dvoch častí:

• 1. novembra 2008 sa súčasne v štyroch dánskych regiónoch konali Stretnutia občanov (angl. Citizens’ Summits), na ktorých sa zúčastnilo 800 občanov;
• na základe výsledkov Stretnutí občanov sa za účasti politikov, zainteresovaných strán, odborníkov a predstaviteľov systému zdravotnej starostlivosti konalo v dňoch 14. a 15. januára 2009 Stretnutie venované politikám (angl. Policy Summit).

Dánska rada pre technológie (dan. "Teknologirådet") a sekretariát Výboru pre zdravie vytvorili spoločný sekretariát na realizáciu projektu.

Cieľ Stretnutí občanov (angl. Citizens‘ Summits)

Pod názvom "Hodnoty a výzvy" sa dánske regióny usilovali získať informované a uvážené názory občanov na to, ako by sa napríklad mohli využívať nové technológie na zvýšenie produktivity, osobitne, či by bolo prijateľné uprednostňovať liečbu choroby na úkor iných zdravotníckych postupov, napríklad niektorých zákrokov plastickej chirurgie; či by sa na financovanie určitých liečebných postupov mohli využívať súkromné poistenia; či by sa od pacientov mohlo vyžadovať dodržiavanie liečby atď.

Cieľ stretnutia venovaného politikám (angl. Policy Summit)

Cieľom politického samitu bolo prijať konsenzuálne rozhodnutia o novom vývoji a stanovení priorít v oblasti zdravotnej starostlivosti medzi aktérmi dánskeho systému zdravotnej starostlivosti na základe hodnotenia občanov.

Výsledok

Niektoré významné výsledky tejto iniciatívy:

• V tom čase bolo v Dánsku možné získať daňový bonus (vrátenie daní) za súkromné zdravotné poistenie, čo bolo pre systém zdravotnej starostlivosti nákladné. Pre existujúcu neistotu ohľadom reakcie verejnosti na jeho zrušenie sa však politici nemali odvahu ho zrušiť. Na Občianskych stretnutiach však približne 80% účastníkov vyjadrilo podporu pre plne verejný systém zdravotnej starostlivosti alebo pre súkromné poistenie bez refundácie daní. To viedlo k zmene politického postoja. Krátko po Stretnutí venovanom politikám (angl. Policy Summit) bol daňový bonus (refundácia daní) zrušený(á).
• Občania podporili požiadavku, aby sa od pacientov vyžadovalo dodržiavanie životného štýlu, ktorý neohrozí ich liečbu. O tejto téme sa intenzívne diskutovalo na Stretnutí venovanom politikám (angl. Policy Summit) a neskôr sa jej venovala oveľa väčšia pozornosť v rámci tvorby politík v zdravotníctve.
• Budovanie kapacít s cieľom zvýšiť počty kvalifikovaného zdravotníckeho personálu v rôznych odboroch podporilo 71% účastníkov. Boli prijaté rozhodnutia na zníženie bariér medzi jednotlivými odbormi (napr. aby špecializované sestry mohli vykonávať niektoré úlohy, ktoré predtým vykonávali iba lekári).

Metóda

Stretnutie občanov (angl. Citizens’ Summit): štyri celodenné stretnutia s účasťou približne 200 občanov vybraných tak, aby odrážali zloženie dánskej populácie. Týždeň pred stretnutiami boli účastníkom zaslané informačné materiály. Program a diskutované otázky boli na všetkých stretnutiach rovnaké. Šesťhodinový program každého stretnutia bol rozdelený do piatich tematických blokov, z ktorých každý začínal úvodným videom a podnetnými otázkami, o ktorých občania diskutovali v malých skupinách sediac za stolmi po ôsmich spolu s predsedajúcim danej skupiny.

Náplň tematických blokov:

• najdôležitejšie problémy (každý stôl určil dva problémy, o ktorých všetci účastníci na konci stretnutia hlasovali);
• ako uplatniť správne podmienky pre zdravie;
• osobný príspevok (od pacienta);
• dostupné zdroje pre zdravotnú starostlivosť;
• čo by mal systém zdravotnej starostlivosti v budúcnosti poskytovať;
• zásady určovania priorít;
• do akej miery by sa liečba mala považovať za spoločnú zodpovednosť alebo za komerčný tovar.

Každý tematický blok sa ukončil hlasovaním občanov o troch až piatich otázkach pomocou "klikerov". Na zasadnutí 2a boli napríklad diskutované tieto otázky:

• Kto by mal prevziať zodpovednosť za naše zdravie?
• Ako by sme mali riešiť nezdravé vplyvy vyplývajúce z pracovných podmienok a pracovného prostredia?
• Ako by sme mali riešiť nezdravý životný štýl?
• Mala by sa liečba prispôsobiť životnému štýlu pacienta alebo naopak?
• Mali by občania prispievať na zdravie iných tým, že sa stanú darcami?

Pri každej otázke bol k dispozícii súbor rôznych možností odpovedí.

Stretnutie venované politikám (angl. Policy Summit) trvalo 24 hodín - od 12 do 12. Počas prvého dňa sa uskutočnil brainstorming a diskutovalo sa o opatreniach politík, ktoré by mohli nadviazať na názory občanov. Na druhý deň sa uskutočnili workshopy s cieľom hlbšie preskúmať dané opatrenia a rozdeliť si zodpovednosť za tieto opatrenia.

Pozoruhodné črty a získané skúsenosti

Táto aktivita ukázala, ako významne môže verejná diskusia prispieť do procesu tvorby danej politiky. Kľúčom k vytvoreniu tohto vplyvu je posudzovať rozhodovacie procesy ako celok, v ktorom je účasť občanov jedným z krokov. Veľmi dôležitým ďalším krokom je zabezpečiť proces následného politického sledovania a od začiatku k nemu zaviazať tvorcov politiky.

Pomer nákladov a prínosov verejnej diskusie by sa mal preskúmať naprieč jej rôznymi aktivitami. Zaangažovanie verejnosti sa môže javiť ako nákladná záležitosť a nie každá aktivita ponúka rovnaký prínos z ekonomického hľadiska. Niektoré jednotlivé projekty však časom prinesú silu/odvahu na rozhodovanie, ktorá má veľký vplyv na produktivitu, kvalitu rozhodnutí a ekonomiku. Toto platilo napríklad v prípade zrušenia daňového bonusu (vrátenia dane) v prípade súkromného zdravotného poistenia. Slovami organizátora: "Zrušenie daňového bonusu (vrátenia dane) by sa pravdepodobne neuskutočnilo bez jasného vyjadrenia občanov. Ušetrilo však pre verejný rozpočet sumu, ktorá v Dánsku mnohonásobne prevýšila všetky náklady na zaangažovanie verejnosti."

Verejná diskusia podporuje hlbokú reflexiu, ktorá prináša odlišné výsledky ako prieskumy verejnej mienky alebo iné zisťovania. Dôležitý rozdiel medzi prieskumami verejnej mienky a metódami založenými na účasti verejnosti spočíva v tom, že tieto metódy často prinášajú neočakávané výsledky, pokiaľ ide o ochotu odkloniť sa od toho, čo sa predpokladá ako "verejná mienka", ako ju napríklad prezentujú médiá, prieskumy alebo lobisti. Názory pochádzajúce z verejnej debaty sú viac informované, premyslenejšie a prediskutované, než aby ostali iba osobnými názormi jednotlivcov alebo oficiálnou líniou jednej strany. Príkladom je odpoveď na problém compliance (dodržiavanie režimu liečby), ktorá zaviedla nový prístup, a to, že pacienti by mali mať spoluzodpovednosť za svoju liečbu. Tento záver by nepodporili organizácie pacientov, lobisti ani prieskumy verejnej mienky, ktoré zvyčajne odrážali presvedčenie, že každý má bezpodmienečné právo na rovnakú liečbu. Väčšina účastníkov verejnej diskusie však tento spomínaný nový prístup podporila.