Rýchlosť vývoja môže zapríčiniť právne medzery. Môžu vzniknúť v dôsledku ťažkostí, s ktorými sa zákonodarcovia stretávajú pri posudzovaní dôsledkov nových aplikácií v rýchlo sa rozvíjajúcich technologických oblastiach a pri tvorbe právnych predpisov. To môže spôsobiť neistotu pre všetkých zainteresovaných.

Pri zavádzaní noviniek, s ktorými nie sú dlhodobé skúsenosti a pri ktorých je neistota o ich dôsledkoch alebo vplyve, je potrebná širokospektrálna etická úvaha s cieľom stanoviť dlhodobú stratégiu kontroly ich používania v rámci spoločensky prijateľných hraníc.

 Verejná diskusia môže byť dôležitým zdrojom na definovanie vhodných štandardov a poskytnúť odporúčania na vypracovanie vhodnej regulácie.

Využitie digitálnych technológií vytvára príležitosti na dolovanie údajov (angl. data mining). V kombinácii s novými biomedicínskymi technológiami to vo viacerých smeroch môže predstavovať problém ochrany súkromia a autonómie jednotlivých osôb. Môže byť pre nich ťažké porozumieť zložitým tokom údajov, ktoré sa ich týkajú, ako aj informovane rozhodovať o tom, ako sa tieto informácie použijú alebo rozšíria, a teda uplatňovať svoju autonómiu.

Biomedicínske inovácie čoraz viac závisia od prístupu k rozsiahlym a podrobným súborom údajov, ktoré často pochádzajú z rozličných zdrojov. Kombinácia veľkého množstva údajov z odlišných zdrojov môže umožniť spätnú identifikáciu danej osoby.

 Veľký objem a rozmanitosť údajov a možnosti ich dolovania v prípadoch mnohých biomedicínskych technológií si vyžadujú primeranú ochranu súkromia, informovanie verejnosti a verejnú diskusiu o rizikách i možnostiach, ktoré tu moderné technológie ponúkajú.

Hoci biomedicínske inovácie môžu znížiť riziko ochorenia alebo zmierniť jeho symptómy, môžu zároveň vyžadovať, aby ľudia prijali nové podmienky na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Napríklad genetické testovanie môže v budúcnosti zahŕňať vytváranie štandardizovaných alebo aj úplných súborov genomických údajov a prístup k určitým službám môže znamenať, že všetky získané údaje sa uložia. Uchovávanie údajov o genóme danej osoby zároveň znamená ukladanie poznatkov, ktoré by s narastajúcim vedeckým poznaním mohli poskytnúť informácie o predispozícii k chorobám alebo dokonca k určitému správaniu. Odmietnutie alebo neumožnenie vytvárania takýchto údajov môže zároveň znamenať vyradenie sa daného jednotlivca z poskytovania príslušných zdravotníckych služieb, čím by sa mohol pripraviť o prístup k najlepšej dostupnej štandardnej starostlivosti.

 Dôsledky zavádzania nových medicínskych technológií môžu vytvoriť nové podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. To si vyžaduje širokú verejnú diskusiu s cieľom stanoviť spravodlivé a primerané normy.

Biomedicínsky vývoj dokáže rozostriť a spochybniť normatívne hranice. Môže sa rýchlo preniesť z jednej oblasti využitia do inej, kde môžu platiť iné predpisy. Môže tiež spôsobiť nejednoznačnosť pri uplatňovaní existujúcich regulačných opatrení. Napríklad v tom, či dané využitie je medicínske alebo nie, alebo, či ide v danom prípade ide terapiu alebo o neterapeutické vylepšenie.

Napríklad, keď sa na trh uvádzajú pomôcky (prístroje) na iné ako na medicínske účely, nepovažujú sa za zdravotnícke pomôcky (prístroje). Preto sa môžu ocitnúť mimo pôsobnosti existujúceho nariadenia o zdravotníckych pomôckach. Príkladom technológie, ktorá produkuje výsledky s takýmto nejednoznačným statusom, je genetické testovanie realizované priamo pre spotrebiteľa, pri ktorom sa informácie o genetickej predispozícii s potenciálnym zdravotným významom poskytujú mimo kontextu zdravotnej starostlivosti a bez náležitého poradenstva.

 Keď sa nové technológie majú uplatniť v nových oblastiach, verejná diskusia môže zvýšiť povedomie o súvisiacich neistotách a napomôcť nájdeniu vhodného rámca na ich využitie.

Biomedicínske inovácie môžu byť spojené s rizikami, ktoré sú predvídateľné alebo nepredvídateľné. Pri niektorých z nich môžu existovať značné oblasti neistoty, kde sa nedá spoľahlivo určiť povaha možných rizík alebo kde nie je jasné, ako ich opísať alebo vyhodnotiť. V takýchto situáciách môže byť vhodnou reakciou rozšírenie hodnotenia prichádzajúcich biomedicínskych technológií. To môže zahŕňať aj zohľadnenie rozdielnych perspektív, hodnotenie existujúcich alternatív či posúdenie aspektu nezvratnosti (ireverzibility).

 Verejná diskusia môže pomôcť vyniesť na povrch rozličné dôsledky a nepredvídané následky a môže tiež odhaliť rozdiely v tom, ako ich hodnotia rôzni ľudia.

Uplatnenie výsledkov biomedicínskeho pokroku môže viesť k hlbokým zmenám sociálnych noriem. Takéto účinky sa pri zavádzaní nových technológií v zdravotníctve nemuseli vopred predpokladať. Môže to však mať aj ďalšie dôsledky pre prístup rôznych skupín obyvateľstva k zdravotnej starostlivosti.

Napríklad zavedenie prenatálnej diagnostiky ako rutinného vyšetrenia v kombinácii so zjednodušenými metódami vykonania umelého potratu viedlo v niektorých spoločnostiach k výraznému zníženiu počtu detí narodených s Downovým syndrómom. Zvýšenie prístupu k týmto technológiám môže mať potenciálne významný vplyv na očakávania tehotných žien, ako aj zvýšiť riziko marginalizácie osôb s Downovým syndrómom. Nerovnosť v prístupe k výhodám inovácií môže tiež zhoršiť a prehĺbiť existujúce sociálne a globálne nerovnosti a mať negatívny vplyv na jednotlivcov aj dané spoločnosti.

 Existujú dobré dôvody na zapojenie verejnosti do diskusie o biomedicínskom pokroku, ktorý môže viesť k zmenám spoločenských noriem a pri ktorom existujú riziká zvyšovania nerovností a marginalizácie určitých skupín spoločnosti.

 Verejná diskusia môže pomôcť nájsť vhodné a prijateľné mechanizmy na ochranu menšín a zabezpečenie rovnosti v prístupe k biomedicínskym inováciám.